Possibilities of using aircrafts and helicopters in the services of the Police Force and within the integrated rescue system

Abstrakt: Autor v príspevku oboznamuje čitateľa so špecifickým útvarom zabezpečujúcim policajné letectvo na Slovensku, ktorým je Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Jedným z cieľov predmetného príspevku je poukázať na význam využívania leteckej techniky, ktorou tento útvar disponuje, a to najmä v službách Policajného zboru a v rámci zložiek integrovaného záchranného systému v komparácii s Leteckou službou Policie České republiky.
Kľúčové slová: integrovaný záchranný systém, letecká technika, policajno-bezpečnostná činnosť

Abstract: The author acquaints the reader with a specific unit providing police aviation in Slovakia, which is the Aviation Unit of the Ministry of the Interior of the Slovak Republic. One of the objectives of the present paper is to point out the importance of the use aircrafts and helicopters available to this unit, especially in the services of the Police Force and within the Integrated Rescue System in comparison with the Air Service of the Police of the Czech Republic.
Key words: integrated rescue system, aircrafts, police-security activity

Úvod

Slovenské a české policajné letectvo počas svojej viac ako 80-ročnej histórie bolo ovplyvňované celou radou politických zmien. V ťažkých začiatkoch ešte v roku 1935, si vtedy spoločná policajná letka musela nevyhnutne nadobudnúť dôveru nielen štátnych predstaviteľov, ale aj verejnosti a musela ubezpečiť všetkých odborníkov o nenahraditeľnosti svojej činnosti v policajných službách (FOJTÍK, 2007, s. 135). Najvýraznejšie zmeny v letectve boli spôsobené druhou svetovou vojnou, ktorá vo vtedajšej Československej leteckej polícii zapríčinila najmä pravidelné obmeny používanej leteckej techniky. Po skončení vojny dochádzalo často k reorganizácii útvaru zabezpečujúceho policajné letectvo, menili sa jeho úlohy, kompetencie či názov. Takáto nestálosť leteckej polície pretrvávala až do obdobia vzniku samostatnej Slovenskej republiky a Českej republiky. Novodobý Letecký útvar MV SR a Letecká služba Polície ČR, si počas svojej existencie od roku 1993 vypracovali nenahraditeľné postavenie v rámci Policajného zboru, obmenili dosluhujúci letecký park a dnes disponujú modernými vrtuľníkmi či v prípade Leteckého útvaru MV SR aj lietadlami. Vďaka ich špeciálnemu vybaveniu môžu kvalitne vyškolení členovia palubného personálu plniť aj tie najnáročnejšie úlohy v policajno-bezpečnostných činnostiach alebo v oblasti integrovaného záchranného systému.

Prvé pokusy o využitie leteckej techniky v policajnej službe

Počiatky úvah o využívaní leteckej techniky v službách policajného zboru sa datujú na začiatok 20. storočia. Okolo roku 1908 nemecká armáda spoločne s políciou uvažovali o zaradení vzducholodí do policajných služieb a to za účelom stáleho riadenia dopravy a dohľadu nad poriadkom v mestách. Úlohou posádok vzducholodí malo byť kontrolovanie pohybu motorových vozidiel v oblastiach so zákazom vjazdu a taktiež aj hlásenie požiarov. Takýto úmysel napokon nebol presadený a preto za prvé použitie leteckej techniky v službách policajného zboru na našom území sa považuje dátum 14.12.1920, kedy mali policajní piloti zakročiť proti štrajkujúcim robotníkom pri Rosiciach a Oslavanoch. Ďalším prípadom z dvadsiatych rokov minulého storočia bolo nasadenie leteckej techniky na podnet pražského detektíva Zdenka Bubníka, ktorý považoval lietadlá za ideálne prostriedky na prenasledovanie unikajúcich páchateľov. Z celosvetového pohľadu sa kolískou policajného letectva stalo v roku 1924 Francúzsko a to vytvorením samostatných policajných leteckých jednotiek (FOJTÍK, 2007, s. 9).

Letecký útvar MV SR

Obr. 1 Logo pod ktorým vystupuje LÚ MV SR
zdroj: https://pelta.eu/portfolio-item/letecky-utvar-mv-sr/letecky-utvar-mv-sr…

Letecký útvar MV SR (ďalej len LÚ MV SR) je vzhľadom na svoju činnosť vysoko špecifickým útvarom v rámci tohto rezortu. Od 1.januára 2005 je LÚ MV SR zaradený pod „Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR“ a na základe toho môžeme uviesť, že jeho najväčšou prednosťou v porovnaní napríklad s Leteckou službou Policie České republiky je to, že okrem vrtuľníkovej techniky disponuje aj lietadlovou technikou a teda popri policajno-bezpečnostných činnostiach a plnenia úloh pre integrovaný záchranný systém zabezpečuje aj prepravu ústavných činiteľov. Je potrebné si uvedomiť, že ide o zabezpečenie finančne veľmi náročnej prepravy klasickými menšími a väčšími dopravnými lietadlami. Aj z tohto dôvodu došlo v priebehu rokov 2016 a 2017 k modernizácii leteckej techniky v rámci dopravnej sekcie LÚ MV SR. Okrem už spomínanej prepravy popredných vládnych predstaviteľov štátu je lietadlami Leteckého útvaru zabezpečovaná aj humanitárna činnosť (FOJTÍK, 2010, s. 121-123). Ako príklady uvádzame rok 2004, kedy lietadlo typu Tupolev Tu-154M evakuovalo slovenských občanov nachádzajúcich sa na Srí Lanke, ktorá bola zničená vlnami tsunami. Jeden z najsmutnejších letov Tu-154M sa uskutočnil v júni 2013, kedy po udalostiach v Pakistane bola SR po prvý krát zasiahnutá terorizmom so smrteľnými následkami. Po útoku zahynuli dvaja slovenskí horolezci. Vládny špeciál zabezpečoval prepravu ich tiel na územie SR. V roku 2015 išlo o okamžitú prepravu slovenských dovolenkárov z tuniského Monastiru, kde boli spáchané taktiež rozsiahle teroristické útoky.

Na druhej strane LÚ MV SR svojou vrtuľníkovou technikou zabezpečuje Policajnému zboru leteckú podporu pri pátraní po hľadaných, nezvestných osobách či odcudzených motorových vozidlách, ďalej kontroluje dopravnú situáciu, v súčinnosti s hraničnou a cudzineckou políciou zabezpečuje ochranu vonkajšej štátnej hranice s Ukrajinou, zaisťuje transport špeciálnych zásahových jednotiek, ako aj výcvik svojho palubného personálu. Vo vysokohorskom teréne vypomáhajú vrtuľníky LÚ MV SR aj pri zásahoch Horskej záchrannej služby, podieľajú sa taktiež na hasení rozsiahlych lesných požiarov spoločne s Hasičským a záchranným zborom. Ak je to potrebné, poskytujú aj súčinnosť Ozbrojeným silám Slovenskej republiky v rámci zabezpečenia leteckej pátracej a záchrannej služby SAR - Search and Rescue (FOJTÍK, 2010, s. 123). Na rozdiel od Leteckej služby Policie České republiky, ktorá je aj poskytovateľom tzv. leteckej záchranky, náš Letecký útvar však neprevádzkuje ani jedno zo siedmich operačných stredísk vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, ktorú na celom území SR zastrešuje súkromná spoločnosť Air – Transport Europe, spol. s.r.o.

Medzinárodné letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave je sídlom a zároveň jedinou základňou LÚ MV SR, ktorá vytvára zázemie pre celú jeho činnosť, ako aj činnosť jeho zamestnancov. Podľa nášho názoru, na dislokáciu leteckej techniky len na jednej základni v konečnom dôsledku môže doplácať efektivita zásahov za použitia vrtuľníkov ako napr. hasenie lesných požiarov či pátranie po nezvestných osobách alebo páchateľoch trestnej činnosti. Pre lepšiu predstavu uvádzame nasledovný príklad: Ak by bol Letecký útvar požiadaný o súčinnosť Horskou záchrannou službou pri pátraní po nezvestnej osobe vo Vysokých Tatrách, trvalo by to jeho vrtuľníkom na stanovené miesto zásahu pri ich maximálnej cestovnej rýchlosti približne 1 hodinu a 20 minút. Do úvahy však musíme zobrať aj ďalších 20 minút, ktoré má posádka na vzlet od momentu obdŕžania výzvy na zásah. A keďže pri záchrane života zohrávajú úlohu minúty či niekedy dokonca aj sekundy, považujeme sústredenie leteckej techniky na jedinej základni za veľmi neúčelné. Podľa nášho názoru je teda potrebné vybudovať pre LÚ MV SR ešte aspoň jednu leteckú základňu. Za najvhodnejšie miesto považujeme medzinárodné letisko Poprad-Tatry, kde na jednej strane nie je vysoká civilná prevádzka a na druhej strane sa toto letisko nachádza v blízkosti Vysokých a Nízkych Tatier, kde dochádza k najväčšiemu počtu zásahov za použitia vrtuľníkovej techniky. Alternatívou by mohlo byť aj medzinárodné letisko v Košiciach. Takýmto rozmiestnením základní by sa nielenže zvýšila akcieschopnosť vrtuľníkov LÚ MV SR, ale došlo by aj k zníženiu prevádzkových nákladov, pretože starší z vrtuľníkov Mil Mi-171, by za uvedenú 1 hodinu a 20 minút na stanovené miesto zásahu spotreboval cez 1000 litrov paliva a rovnako tak aj pri jeho lete späť na základňu. Tým hlavným a najdôležitejším dôvodom však je oveľa rýchlejšia pomoc osobám, ktoré sa nachádzajú v núdzi.

Možnosti využitia leteckej techniky v službách Policajného zboru

V službe poriadkovej polície sa vrtuľníky LÚ MV SR využívajú najmä na hliadkovú činnosť, a tá je zároveň jednou z prvých úloh na ktoré začala byť letecká technika nasadzovaná v rámci PZ. Na leteckú hliadkovú službu je v SR používaný vrtuľník Bell-429 a napríklad v ČR je to Eurocopter EC-135T2 v policajnej verzii. Oba tieto stroje majú ideálne usporiadanú a priehľadnú kabínu, ktorá poskytuje palubnému personálu výborný rozhľad, čím je splnená základná požiadavka na výkon hliadkovej služby pomocou vrtuľníkov. Ako všetci dobre vieme, čoraz viac dochádza na štadiónoch k diváckemu násiliu. Práve na kontrolu verejného poriadku počas športových podujatí a to hlavne tých, ktoré boli označené za rizikové je letecká technika slovenskej a českej polície nasadzovaná pomerne často. K urýchlenej obnove verejného poriadku v tomto prípade rozhodne prispieva aj odstrašujúci charakter vrtuľníkov. Hliadková činnosť prostredníctvom leteckej techniky sa začala vykonávať aj nad územím podliehajúcim mimoriadnemu bezpečnostnému režimu. Ide napr. o zdroje pitnej vody, jadrové elektrárne a pod. O zistení neoprávneného pohybu v takýchto oblastiach, posádka ihneď informuje pozemné policajné hliadky. V niektorých situáciách sa na palube nachádza aj psovod so svojím služobným psom a to najmä, keď je očakávaný prípadný zásah v ťažko dostupnom teréne. Z dôvodu efektívnosti leteckej hliadkovej služby je samozrejme nevyhnutná súčinnosť posádky vrtuľníka s pozemnými hliadkami. Veľmi pozitívne preto hodnotíme vybavenie vrtuľníkov kamerou, obraz ktorej je možné prenášať priamo na displej zabudovaný v služobných motorových vozidlách. Vďaka obrazu a informáciám z paluby vrtuľníka, tak môže veliteľ policajnej akcie rozhodovať o premiestňovaní motorizovaných hliadok či o zmene ich úloh. To rozhodne prispieva k zvyšovaniu úspešnosti a bezpečnosti zásahov poriadkovej polície, čo nám len potvrdzuje opodstatnenosť leteckej podpory v hliadkovej službe (FOJTÍK, 2007, s. 70).

Dopravná polícia nasadzuje policajné vrtuľníky do svojej služby na zabezpečenie dopravného prieskumu a za účelom pozorovania dopravnej situácie na hlavných cestných ťahoch, kde je vysoká hustota premávky. Vďaka prvotriednej výbave vrtuľníka Bell-429 ho slovenská dopravná polícia začala využívať aj na odhaľovanie dopravných priestupkov. Pomocou FLIR-u dokáže jeho posádka určiť, ktoré vozidlo prekročilo povolenú rýchlosť. Túto úlohu plní vrtuľník v súčinnosti s pozemnou hliadkou, ktorú pilot o zistenom priestupku ihneď vyrozumie. České policajné vrtuľníky poskytuje Letecká služba dopravnej polícii v prevažnej miere pri dopravno-bezpečnostných akciách zameraných na všeobecný dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Neoceniteľná vlastnosť vrtuľníka v tomto prípade spočíva v tom, že piloti a pozorovatelia, ktorí sú spravidla príslušníkmi služby dopravnej polície majú z jeho paluby výborný rozhľad nad viacerými cestnými komunikáciami naraz (TUREČEK, 2008, s. 232).

Od vstupu SR a ČR do schengenského priestoru sa využívanie leteckej techniky Letecké služby Policie ČR (ďalej len LS PČR) v rámci služby hraničnej a cudzineckej polície presunulo do vnútrozemia a to najmä na medzinárodné letiská, kde ostala hraničná kontrolná činnosť zachovaná a na ktorých má LS PČR zároveň svoje letecké základne. V hraničnej a cudzineckej polícii na SR sa od tej doby začalo využitie vrtuľníkov sústrediť hlavne na dozor a kontrolu vonkajšej hranice Európskej únie, ktorú má SR s Ukrajinou. V minulosti bolo uskutočnených niekoľko letov za účelom demarkácie priebehu štátnej hranice a kontroly jej vyznačenia. Na týchto letoch bola posádkou vrtuľníka vyhodnocovaná viditeľnosť štátnej hranice či rozmiestnenie a stav hraničných kameňov. V dnešnej dobe vrtuľníky LÚ MV SR realizujú v rámci tejto služby predovšetkým pozorovacie a dokumentačné lety. Vďaka okuliarom nočného videnia sú schopné vykonávať kontrolné lety aj v nočnej dobe a výhodu vrtuľníkov vidíme taktiež v ich vybavení termovíznou kamerou, prostredníctvom ktorej dokážu zaznamenať nežiadúci pohyb osôb aj v neprehľadnom hustom lesnom poraste. Vzhľadom na skutočnosť, že slovensko-ukrajinská hranica sa najmä v jej severnej časti nachádza v ťažko prístupnom teréne, je možné využiť vrtuľník aj na urýchlený transport zásahovej skupiny, ktorej príslušníci môžu z jeho paluby zlaňovať priamo nad požadovaným miestom zásahu (TUREČEK, 2008, s. 233). Ak by ale došlo na vonkajšej hranici k mimoriadnej situácii, vnímame leteckú podporu LÚ MV SR len zo základne v Bratislave za neúčelnú a nepostačujúcu. Aj tu nachádza svoju opodstatnenosť náš návrh o vytvorení ešte aspoň jednej leteckej základne LÚ MV SR vo východnej časti Slovenska, ktorý sme prezentovali v predchádzajúcej časti tohto odborného článku. K súčinnosti LÚ MV SR a LS PČR by mohlo napríklad pri ochrane našej vonkajšej hranice s Ukrajinou prísť, ak by sa veľký počet štátnych príslušníkov tretej krajiny snažil neoprávnene vstúpiť na naše územie. V takomto prípade môže Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie nasadiť na územie nášho štátu niekoľko tímov európskej pohraničnej stráže a požiadať členské štáty o technickú a operačnú podporu a to aj v podobe leteckej techniky.

Nasadzovanie vrtuľníkov sa osvedčilo aj pri zásahoch špeciálnych jednotiek. Neexistuje totižto rýchlejší spôsob ako dopraviť príslušníkov elitných útvarov na miesto zásahu. K výhodám použitia vrtuľníka na takúto činnosť patrí najmä to, že výsadok zásahových tímov z jeho paluby trvá obvykle len pár sekúnd, k čomu rozhodne napomáha ich špeciálny výcvik. Najnebezpečnejším spôsobom výsadku je zlaňovanie, naopak najbezpečnejším samozrejme plne pristátie vrtuľníka do voľného priestranstva. Ďalším spôsobom je režim visenia vrtuľníka asi jeden meter nad zemou, kedy sa príslušníci zásahových tímov vysadzujú zoskokom. Tu by sme chceli vyzdvihnúť vrtuľník LS PČR Bell-412 vo verzii HP, EP a EPI, ktoré majú vo svojej výbave aj tzv. zásahovú hrazdu. Tá je účinná najmä v prípade, ak má ísť o razantný zákrok a keď je potrebné využiť moment prekvapenia. Ide o niečo bezpečnejší a efektívnejší spôsob vysadenia v porovnaní so zlaňovaním. V ČR využíva vrtuľníky na svoj transport Útvar rýchleho nasadenia prezývaný ako „URNA“ či Zásahové jednotky služby poriadkovej polície krajských riaditeľstiev. Zo slovenských zásahových tímov to je napr. Útvar osobitného určenia prezývaný ako Lynx commando, ktorý využíva leteckú podporu v rámci boja s organizovanou trestnou činnosťou, Pohotovostné policajné útvary Odboru poriadkovej polície najmä pri doprovode oficiálnej štátnej návštevy alebo pri ochrane verejného poriadku na spoločenských podujatiach, kde hrozí riziko jeho narušenia. Na úseku hraničného dozoru využíva leteckú podporu zásahová skupina Úradu hraničnej a cudzineckej polície a pri vzburách väzňov taktiež zásahová skupina Zboru väzenskej a justičnej stráže. Je dôležité si uvedomiť, že kvôli hluku z motorov vrtuľníka ho môžu páchatelia veľmi skoro spozorovať. Navyše vrtuľníková technika nie je žiadnym spôsobom chránená voči streľbe. Podľa skúseností, ktoré priniesla bezpečnostná prax sa však preukázalo, že hlučnosť vrtuľníkov pôsobí na páchateľov skôr demoralizujúco a navyše sa dá využiť aj na odpútanie ich pozornosti (TALLO, 2001, s. 326).

Možnosti využitia leteckej techniky v rámci integrovaného záchranného systému

Integrovaným záchranným systémom (ďalej len IZS) sa rozumie koordinovaný postup jeho zložiek v rámci výcviku či prípravy na mimoriadne udalosti a pri realizácii záchranných a likvidačných prác. Takáto spolupráca zložiek IZS má nenahraditeľné miesto nielen pri záchrane ľudského života, ale aj pri ochrane zdravia a majetku. Základný rozdiel v IZS medzi SR a ČR spočíva v jeho štruktúre. Na Slovensku sú základnými zložkami IZS Hasičský a záchranný zbor, Horská záchranná služba, Banská záchranná služba, Záchranná zdravotná služba a Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany. V ČR patrí k základným zložkám Hasičský záchranný zbor, Jednotky požiarnej ochrany, Poskytovatelia zdravotníckej záchrannej služby a taktiež Polícia ČR, kým na SR sú útvary PZ samostatným článkom a nepatria medzi základné ani ostatné zložky IZS aj keď s nimi úzko spolupracujú. K ostatným zložkám IZS patrí napr. Armáda SR a ČR, Jednotky civilnej ochrany, ostatné záchranné zbory, Slovenský a Český červený kríž a v ČR aj Horská služba. Na účely nášho príspevku nás bude zaujímať predovšetkým využívanie vrtuľníkovej techniky LÚ MV SR a LS PČR Hasičským a záchranným zborom (ďalej len HaZZ) a Horskou záchrannou službou. Ide o zložky, ktoré využívajú leteckú podporu pri svojich zásahoch jednoznačne najviac.

Mnohokrát dochádza k situáciám, keď pri požiaroch lesných alebo trávnatých porastov je použitie pozemnej hasičskej techniky nepostačujúce, prípadne z dôvodu ťažko dostupného terénu vylúčené. Jediným spôsobom umožňujúcim zdolanie takýchto požiarov je v SR vyžiadanie leteckej podpory od LÚ MV SR. Veliteľ zásahu musí o potrebe leteckej techniky vyrozumieť operačného dôstojníka prezídia HaZZ, ktorý následne zadá požiadavku na zásah Leteckému útvaru. V prípade rozsiahlych požiarov je možné vyžiadať aj leteckú podporu od Ozbrojených síl SR či prevádzkovateľov disponujúcich lietadlami určenými na poľnohospodárske účely. Hasičský a záchranný zbor využíva vrtuľníky taktiež na rôzne záchranné činnosti, monitorovanie požiariska alebo zaplavených území pri rozsiahlych povodniach a pod. Vrtuľník Bell-429 dokáže vďaka svojej termovíznej kamere s veľkou presnosťou určiť ohnisko požiaru, čím sa zefektívňuje hasenie a zároveň znižuje konzumpcia vody. Termovízia dokáže urýchliť aj hľadanie osôb nachádzajúcich sa na postihnutom území čím prispieva k ich včasnej záchrane a zároveň umožňuje videnie cez hustý dym zásluhou čoho môže palubný operátor bezpečne usmerňovať pohyb hasičov na zemi. Chceli by sme poukázať taktiež na policajný vrtuľník Mi-171, ktorý je možné vybaviť hasiacim vakom VSU-5A s maximálnou kapacitou až 4 000 litrov vody. Na základe uvedeného môžeme presvedčivo skonštatovať, že letecká technika má svoje nezastupiteľné miesto aj v službe HaZZ. MV SR vytvorilo v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia projekt pod názvom „Budovanie modulu leteckého hasenia požiarov s využitím vrtuľníkov“, ktorého cieľom je obstarať leteckú techniku a podporné zariadenia pre hasičov a záchranárov. Konečnými užívateľmi majú byť HaZZ a LÚ MV SR. Tento projekt má zvýšiť úroveň ochrany života a zdravia občanov, zvýšiť bezpečnosť zasahujúcich záchranárov, viac chrániť životné prostredie a vybudovať model leteckého hasenia na stupni medzinárodného štandardu, ktorý bude možné použiť nielen na národnej úrovni, ale aj v členských štátoch Európskej únie.

Široká rozloha vysokohorského prostredia, ťažký pohyb v ňom a nevyhnutnosť poskytnutia okamžitej pomoci zraneným osobám, prinútila ďalšiu zložku IZS nasadzovať na svoje zásahy vrtuľníky LÚ MV SR či LS PČR. Touto zložkou je Horská záchranná služba (ďalej len HZS), ktorá v súčinnosti s Policajným zborom vykonáva predovšetkým zásahy týkajúce sa pátrania po nezvestných osobách. Je dôležité, aby sa pri takýchto letoch nachádzal na palube vrtuľníka aj tzv. pozorovateľ - horský záchranár, ktorý vďaka svojej výbornej miestnej znalosti vysokohorského terénu napomáha pilotom v ich navigácii. V prípade vzniku technickej poruchy na lanovke môžu byť policajné vrtuľníky využité aj na záchranu a evakuáciu osôb z nej, kedy iný spôsob záchrany neprichádza do úvahy. Vrtuľníky môžu slúžiť taktiež na hliadkové lety vo vysokohorských oblastiach, ďalej na prepravu horských záchranárov a ich lavínových psov do miesta pádu lavíny alebo do ťažko prístupného terénu čím sa získava drahocenný čas, ktorý je pri záchrane osôb rozhodujúcim faktorom. LS PČR v spolupráci s Hasičským záchranným zborom vykonáva na požiadavku Horskej služby aj riadený odstrel lavín a tým sa značnou mierou zvyšuje bezpečnosť turistov, čo patrí medzi hlavné ciele HZS. Aby letecká podpora pre HZS bola čo najúčinnejšia, zúčastňuje sa palubný personál LÚ MV SR a LS PČR spoločne s horskými záchranármi pravidelných výcvikových letov. Zúčastňovať by sa ich mali všetky útvary Policajného zboru a zložky integrovaného záchranného systému, ktoré by v prípade potreby mohli pri svojom zásahu využiť leteckú techniku. Špeciálna pozornosť je venovaná pilotom, palubným inžinierom a ostatným členom leteckého personálu, ktorí sú mnohokrát zodpovední nielen za svoje životy, ale aj životy svojich kolegov. Aj z tohto dôvodu sú na nich neustále kladené tie najvyššie požiadavky. Ich povinnosťou je pravidelne sa zúčastňovať preskúšania z letovej spôsobilosti na danom type lietadla alebo vrtuľníka a výnimkou nie je samozrejme ani zdravotná prehliadka, ktorú musia absolvovať v časových intervaloch určených podľa ich veku (FOJTÍK, 2007, s. 72).

Na Slovensku si leteckú techniku na zásah HZS vyžaduje priamo veliteľ zásahu alebo Operačné stredisko tiesňového volania HZS a to od služby konajúceho policajta na LÚ MV SR. O jej poskytnutí rozhoduje vždy riaditeľ Leteckého útvaru a v prípade jeho neprítomnosti ním poverený zástupca. Tu sa nám vytvára opäť priestor na určenie ďalšieho argumentu týkajúceho sa nášho návrhu na zriadenie druhej základne LÚ MV SR. K pátracím akciám vo vysokohorskom prostredí dochádza v prevažnej miere v oblasti Vysokých a Nízkych Tatier či Slovenského raja a preto tak ako sme už uviedli je Letisko Poprad-Tatry podľa nášho názoru najideálnejším miestom, odkiaľ by policajné vrtuľníky mohli poskytovať svoju podporu pri zásahoch HZS alebo iných zložiek IZS. Horskí záchranári majú svoje strediská prevažne v severnej časti SR a základňa v Bratislave je predsa len od týchto miest vzdialená stovky kilometrov. Je potrebné myslieť na to, že šanca na záchranu hľadaných osôb s narastajúcim časom letu enormne klesá. Uvedomujeme si, že výstavba novej leteckej základne a minimálne dve nové posádky držiace služobnú pohotovosť by rezort vnútra stáli ďalšie financie, no ich návratnosť by mala nevyčísliteľnú hodnotu. A tou by bolo viac zachránených ľudských životov.

Záver

Letecký útvar MV SR ako i Letecká služba Polície ČR sú veľmi významné a jedinečné zložky v oblasti vnútornej bezpečnosti, v celom integrovanom záchrannom systéme a ako sa nám podarilo preukázať i v oblasti služieb Policajného zboru. Vrtuľníky týchto útvarov uľahčujú prácu pozemným jednotkám a to najmä pri ich nasadení v úlohách, ktoré by iným spôsobom nebolo možné zvládnuť. Činnosť policajnej letky je teda veľmi dôležitá a nenahraditeľná. Počet zásahov či mimoriadnych udalostí pri ktorých je nevyhnutné použiť leteckú techniku, každým rokom stúpa. V rámci služieb PZ ide najčastejšie o prípady pátrania po nezvestných osobách v ťažko prístupnom teréne, o sledovanie páchateľov závažnej trestnej činnosti alebo o okamžitú prepravu špeciálnych zásahových jednotiek na miesto zásahu. V ČR sa policajné vrtuľníky využívajú dokonca aj na účely Leteckej záchrannej služby. Nakoľko pri záchrane ľudského života zohráva kľúčovú úlohu čas, môžeme jednoznačne zhodnotiť, že neexistuje spôsob pri ktorom by zranená osoba obdŕžala odborné lekárske ošetrenie s následným transportom do nemocnice rýchlejšie ako práve prostredníctvom leteckej techniky. S istotou môžeme skonštatovať, že spektrum a množstvo úloh, ktoré policajné letky plnia z nich robia jednu z najviac vyťažených zložiek v rámci PZ. Podľa nášho názoru kvalitu a vybavenosť policajného letectva ovplyvňuje najviac zo všetkých faktorov nedostatok finančných prostriedkov. Na záver preto vyslovujeme želanie, aby sa nedostatok peňazí v štátnom rozpočte nikdy neprejavil na činnosti a fungovaní policajného letectva a aby boli kompetentní vždy ochotní nájsť cestu ako ho udržať na minimálne takej kvalitnej úrovni, na akej sa nachádza v súčasnosti. Preto všetkým pilotom prajeme čo najviac odlietaných hodín a toľko pristáti, koľko vzletov.

Autor: por. JUDr. Dávid Varhoľ

Zoznam bibliografických odkazov

FOJTÍK, Jakub, 2007. Policejní vrtulníky. Praha: Naše vojsko, 2007. ISBN: 978-80-206-0870-03.
FOJTÍK, Jakub, 2010. Policejní letadla - Od Četnických leteckých hlídek až k prezidentské letce. Praha: Mladá fronta a.s., 2010. ISBN: 978-80-204-2166-1.
TALLO, Anton a kol., 2001. Technické systémy a prostriedky polície. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2001. ISBN 80-8054-186-8.
TUREČEK, Jaroslav a kol., 2008. Policejní technika. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2008. ISBN: 978-80-7380-119-9.
Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie.